Medzi biologicky rozložiteľný odpad (tzv. bioodpad) patrí podľa štúdie „Nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii“ odpad zo záhrad a parkov, potravinový alebo kuchynský odpad z domácností, reštaurácií alebo maloobchodných predajní ako aj obdobný odpad zo závodov, kde sa spracúvajú potraviny. Podľa tejto definície teda biologický odpad nezahŕňa zvyšky z činností v poľnohospodárstve a lesníctve, hnoj, odpadové kaly a iný biologicky rozložiteľný odpad ako napr. prírodný textil, papier alebo spracované drevo.
Biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom sú všetky druhy biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý je možné zaradiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 14 zákona o odpadoch do skupiny 20 – Komunálne odpady, podľa prílohy č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z.. Uvedenú kategóriu odpadov tvoria tzv. zelený odpad, kuchynský odpad a ostatné biologicky rozložiteľné komunálne odpady. Ide najmä o biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, t. j. odpad z domácností, reštaurácií, jedální, bufetov, kaviarní, nemocníc, školských jedální a pod., biologicky rozložiteľné odpady, ktoré vznikli ako dôsledok činností obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev v správe obce, odpady zo súkromných záhrad, verejných parkov a plôch, cintorínov (biologicky rozložiteľný odpad vznikajúci v intraviláne obce). Súčasťou biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov je aj odpad z papiera, lepenky, textílií, odpadové kaly a drevný odpad.
Medzi najviac používané technológie pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady patria kompostovanie, anaeróbna digescia, mechanicko-biologická úprava a spaľovanie s využitím energie.
Kompostovanie
Kompostovanie je najstaršou a najrozšírenejšou metódou spracovania biologicky rozložiteľných odpadov. Aj v SR má dlhodobú tradíciu, čo ho predurčuje k ďalšiemu rozširovaniu a využívaniu. Ide o riadený aeróbny proces, ktorý biologický odpad premení na organické hnojivo – kompost. Ten môže byť použitý na rôzne aplikácie (od hnojenia, rekultivačné práce až po krajinotvorbu). Kompostovanie je veľmi variabilná technológia. Týka sa to samotného technologického prevedenia, ale aj kapacitných možností.
Na kompostovanie je vhodná široká škála biologicky rozložiteľných odpadov. Z hľadiska možností využitia odpadov ide o najflexibilnejšiu zhodnocovaciu technológiu. Vhodné sú hlavne odpady z údržby verejnej a súkromnej zelene a záhrad, ale aj kuchynské a reštauračné biologické odpady, poľnohospodárske odpady, odpady z drevospracujúceho a potravinárskeho priemyslu, kaly z čistenia odpadových vôd.
Anaeróbna digescia
Anaeróbna digescia alebo splyňovanie biologických odpadov je kvasný proces, pri ktorom sa z biologických odpadov uvoľňuje tzv. bioplyn. Celý proces prebieha vo fermentore bioplynovej stanice v prostredí výlučne bez prístupu vzduchu pôsobením tzv. metanogénnych baktérií. Bioplyn je bohatý na metán (CH4) a tak je nosičom energie. Jeho spaľovaním v kogeneračných jednotkách sa dokáže získať z biologických odpadov energia (teplo a elektrickú energia). Po fermentácii ostáva zvyšok – digestát, ktorý je buď kvapalný, alebo má kašovitú konzistenciu. Je ho možné aplikovať priamo na poľnohospodársku pôdu, alebo pri nižšom obsahu vody sa môže stabilizovať kompostovaním.
Materiály vhodné na túto technológiu sú hlavne poľnohospodárske odpady, ale aj odpady z potravinárskeho priemyslu, kaly z čistenia odpadových vôd a ako prídavok aj kuchynské a reštauračné biologické odpady. Vhodné sú hlavne odpady s vlhkosťou nad 45 %. Pre stanovené druhy odpadov platia podobne ako pri kompostovaní podmienky hygienizácie stanovené Nariadením EK č. 1774/2001 ES.
Mechanicko-biologická úprava odpadov
Mechanicko-biologická úprava odpadov je metóda vhodná ako doplnok k systému odpadového hospodárstva s vysokou mierou separovaného zberu priamo pri zdroji. Zahŕňa mechanicko-biologickú úpravu ako možnosť stabilizácie zvyškového BRO pred skládkovaním, získanie vybraných zložiek odpadov pre recykláciu (napr. kovy) a potom aj ako možnosť získania energie. V súčasnosti je táto technológia využívaná predovšetkým k výraznému zníženiu biologicky rozložiteľných podielov zvyškových odpadov s cieľom obmedziť tvorbu skleníkových plynov a škodlivých výluhov pri skládkovaní. Na skládku sa ukladá už iba stabilizovaná hmota – tzv. sivý kompost.
Spaľovanie s využitím energie
Zariadenia na energetické využívanie BRO môžeme rozdeliť na spaľovne komunálnych odpadov a rôzne kotolne na biomasu. Materiál, ktorý sa v týchto zariadeniach energeticky zhodnocuje, je v prípade spaľovní odpadov zmesový komunálny odpad a rôzne druhy netriedených priemyselných odpadov. V prípade kotolní na biomasu je palivo presne špecifikované a ide vo väčšine prípadov o upravené drevné odpady do formy štiepky alebo peletiek. Prínos týchto zariadení je hlavne v tom, že z odpadov dokážu ešte získať tepelnú, poprípade elektrickú energiu. Energetická účinnosť spaľovní odpadov je však niektorými odborníkmi spochybňovaná. Poukazujú na to, že pri materiálovom zhodnocovaní jednotlivých zložiek komunálnych odpadov sa ušetrí viac energie, ako je možné získať ich spaľovaním v spaľovniach odpadov. Spaľovanie odpadov v spaľovniach je navyše ekonomicky veľmi náročné. Spaľovne odpadov sú považované za brzdu v rozvoji separovaného zberu, pretože potrebujú stály prísun veľkého množstva odpadov. V prípade spaľovania BRO je to technológia nezabezpečujúca spätný návrat živín a organickej hmoty do pôdy. Z tohto dôvodu je spaľovňu treba využívať na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných odpadov len v nevyhnutnej miere a to iba vo forme spaľovania zmesových odpadov ako zostatku po predchádzajúcom vytriedení BRO.